Viac súdržnosti do slovenskej spoločnosti

Text v titulku je prvým z posolstiev kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky Jána Králika, ktoré adresuje svojej krajine a jej občanom. Do volieb ho nominovala Strana demokratickej ľavice, s ktorou je úzko spätý od jej vzniku.

Už druhé volebné obdobie je Ján Králik primátorom mesta Banská Bystrica. V komunálnych voľbách kandidoval za koalíciu strán, ktoré sa hlásia k hodnotám solidarity, sociálnej súdržnosti a spravodlivosti.

Zo životopisu
Po skončení vysokoškolského štúdia v odbore ekonomiky a riadenia podniku pracoval na Katedre ekonomiky a riadenia Technickej univerzity v Bratislave, kde ukončil kandidatúru z ekonomických vied a získal pedagogické vzdelanie.
V rokoch 1976 - 1984 pracoval v Mostárni Brezno vo vedúcich a riadiacich pozíciách. Po roku 1989 pracoval v ekonomických funkciách obchodných spoločností. Pôsobil aj ako odborný asistent Katedry ekonomických vied a prodekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici, ktorej je aj dnes externým spolupracovníkom.
Odborne sa naďalej venuje riadiacim a ekonomickým otázkam podnikov a obcí. Z tejto oblasti publikuje a je spoluautorom viacerých projektov a odborných publikácií.
Má 54 rokov, je ženatý a má tri deti.

Prezident s ľavicovým cítením
\"Kandidatúra na prezidenta SR je v istom zmysle odrazom krízovej situácie, ktorá nastala po posledných parlamentných voľbách\", - hovorí Ján Králik. - \"Pravica získala veľkú moc, spoločnosti chýba nevyhnutná rovnováha a bežný občan sa nemá u koho dovolať svojich ústavných práv. Ľavicové hodnoty sa ocitli až kdesi na okraji spoločnosti, boli zrazené na zem. To ale len prehlbuje krízu v politickej kultúre Slovenska a pokračuje úpadok základných mravných, ľudských a odborných hodnôt.
Osobná skúsenosť ma naučila, že občania najviac oceňujú, keď sa k nim pristupuje ľudsky a odborne zároveň. Takto sa snažím konať a mienim v tom dôsledne pokračovať. Som proti takej politike, ktorá len neustále skúša koľko toho občan unesie, nerešpektuje životnú realitu a všetko zdôvodňuje brožúrkovými dogmami. To nie je ani ľudské a ani odborné riešenie problémov života občanov. A preto som sa rozhodol ponúknuť hodnoty spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a uchádzať sa s nimi o dôveru občanov\", - vysvet-ľuje Ján Králik svoje pohnútky ašpirovať vo voľbách na post hlavy štátu

Prezidentské posolstvá
Ako už napovedá titulok článku, prezidentský kandidát Ján Králik by chcel na Slovensku vytvárať konsenzus a spoločenskú solidaritu na čo najširšom základe, pri rešpektovaní všetkej rôznorodosti záujmov občanov, ale i jednotlivých regiónov. Predpokladom toho je vyváženosť rozloženia politických síl na slovenskej politickej scéne. Pre súčasnosť, ale i budúcnosť je nebezpečné, aby pravicovej vláde a pravicovému parlamentu slúžil ľavicový prezident. Práve preto by bolo zmysluplné obsadiť post hlavy štátu ľavicovým politikom.
Aktívny prezident - to je druhé z prezidentských posolstiev Jána Králika. Chápe ho ako právo, ale i povinnosť prezidenta aktívne vstupovať do verejných diskusií o významných celospoločenských zmenách. Prezident by mal robiť proaktívnu politiku, okrem iného využívať aj možnosť účasti na kľúčových zasadaniach vlády.
Bližšie k občanovi - pomerne často zneužívané heslo v minulosti i súčasnosti. Ján Králik by ho však chcel naplniť jeho skutočným obsahom, aby každý občan mal istotu, že pri živelných pohromách, prírodných katastrofách, či iných krízových situáciách, ktoré nevyspytateľným a častokrát tragickým spôsobom vstupujú do nášho života, mu v správny čas solidárnym spôsobom pomôže spoločnosť. Tiež by chcel zriadiť detašované pracoviská prezidenta SR v každom sídle samosprávneho kraja, čo by mohlo priblížiť hlavu štátu k občanovi a prehĺbiť jeho poznanie problémov života občanov v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Dôstojná a vecná reprezentácia štátnych záujmov Slovenskej republiky v európskom, ale aj celosvetovom meradle, je významným poslaním prezidenta vo vzťahu k zahraničiu. Prezident musí dodávať občanom vieru v ich vlastné sily a schopnosti, ale musí taktiež udržiavať v ich vedomí hrdosť na príslušnosť ku kultúrnemu a štátnemu celku, z ktorého pochádzajú.
Napokon posledné z prezidentských poslaní Jána Králika hovorí o potrebe nových právomocí pre prezidenta SR. Vzhľadom na to, že prezident SR je priamo volený občanmi, mal by mať právomoc vyhlásiť referendum k závažným spoločenským otázkam aj z vlastného rozhodnutia. Zároveň by sa ústava mala zmeniť tak, aby boli výsledky všeľudového hlasovania pre parlament a vládu záväzné.

Výzvy života
Život už neraz postavil Jána Králika pred dôležité rozhodnutia. Na tieto výzvy vždy vedel odpovedať rázne.
\"V roku 1973 som ukončil vysokú školu a predo mnou stála dilema či zostať učiť v Bratislave a byť vzdialený od rodiny, alebo sa vrátiť do Banskej Bystrice a ísť do praxe. Rozhodol som sa pre rodinu a prácu v \"teréne\". Dostal som úlohu zavádzať výpočtovú techniku do výrobného procesu a neskôr som pôsobil v špeciálnom priemysle. Keď začala stagnovať bytová výstavba v banskobystrickom okrese, prebral som zodpovednosť za dobehnutie zaostávajúcej výstavby sídliska, čo sa mi aj podarilo. Neskôr som ako ekonóm vyriešil niekoľko krízových situácii vo viacerých spoločnostiach.
Potom prišiel deň, keď ma oslovili, aby som kandidoval za primátora, lebo mesto bolo v kríze a mne verili, že ho z nej dokážem vytiahnuť. Za šesť rokov som dokázal mesto zbaviť finančnej nestabilnosti. Keď Banskú Bystricu postihol požiar nového domu, či povodeň, aj pri nedostatku financií som našiel riešenia, ako pomôcť postihnutým občanom. Úlohu krízového manažéra som si odskúšal aj vtedy, keď bolo treba obhájiť organizovanie celoslovenských osláv SNP, ale i vtedy, keď Bystricu navštívil pápež Ján Pavol II. \"

Angažovaný socialista
Životné skúsenosti presvedčili Jána Králika, že niet ľudí bez politickej orientácie.
\"Bol som a budem ľavičiar. Cítim sa byť ľavičiarom, lebo ma zaujíma nielen to, ako sa darí mne a mojej rodine, ale aj to, ako sa darí mojim priateľom, či celej spoločnosti. Mnohí mi kládli ešte pred „ nežnou revolúciou“ otázky, prečo behám po stavbách v čižmách a tlačím na zodpovedných, aby na sídliskách okrem bytov boli aj obchody, škôlky, či lekárne? Prečo sa snažím, aby ľudia mali dobre platenú prácu, aby mali možnosť kultúrne, či športovo sa vyžiť? \"
Ako keby už vtedy mal Ján Králik tušenie, že o krátky čas to budú veci pre niektorých ľudí skoro nemožné.
\"Nahlas som o tom rozmýšľal. Intuitívne som cítil, že prichádza politická zmena, ktorú som si sám pre seba nazval „ vlčí socializmus“ . Vlčí preto, že vlkmi sa stali tí, ktorí, s prepáčením, len požierali, alebo ináč povedané, privatizovali to, čo iní dovtedy vytvorili. Nemohol som sa nečinne prizerať, ako život mojich rodičov, jednoduchých ľudí, smeruje do biedy a neistoty\".
Preto sa angažuje. Preto je socialista. Preto je ľavičiar.

Ján Králik a Prešov
Ján Králik má rád východné Slovensko pre jeho osobitný ráz. Do Prešova v minulom i terajšom volebnom období prichádzal najmä na stretnutia primátorov krajských miest. Nedávno do tohto mesta zavítal aj preto, aby sa zabavil. 7. februára tohto roku ho medzi sebou privítali účastníci XIII. plesu SDĽ. V úvodnom prípitku nezabudol poďakovať tým, takmer 4500 občanom Prešovského kraja, ktorí sa podpísali pod petíciu za jeho prezidentskú kandidatúru. Mimochodom, bol to po Banskobystrickom kraji druhý najvyšší počet podpisov medzi jednotlivými krajmi Slovenska.
A ako sa Ján Králik sám vyjadril, cítil sa na plese spoločne so svojou dcérou, ktorá ho sprevádzala, veľmi príjemne. Stretol sa aj s novinármi, ktorým ochotne odpovedal na otázky. Aj pred nimi zdôraznil, že do prezidentskej kampane ide predovšetkým preto, aby ukázal, že na Slovensku sú aj ľavicové hodnoty a že sú tu aj ľudia, ktorí sú ochotní ich presadzovať.

Konať ľudsky a odborne
\"Aj toto sú hodnoty ľavice, \" - zdôrazňuje kandidát na prezidenta SR Ján Králik. Tí, čo ho poznajú vedia, že aj on osobne takéto hodnoty predstavuje. \"Solidarita a sociálna spravodlivosť, zastavanie sa slabších a spravovanie štátu tak, aby vytváral zdroje pre dostupnosť vzdelávania, zdravotníctva - to je úlohou ľavicovo zmýšľajúcich a konajúcich ľudí, ku ktorým sa rátam aj ja. Zdá sa mi, akoby občania už mali pocit, že takéto postoje sú históriou. Ale nie sú! Len treba o nich viac hovoriť a, samozrejme, v praxi aj presadzovať. Preto kandidujem, aby som ľuďom, ktorí na to čakajú, dal nádej a hovoril o hodnotách ľavice. A tak sila každého hlasu, ktorý spolu získame, bude hovoriť nie o vzťahu ku mne, ale o vzťahu k ľavici. \"